Život Prešova
online
online
V jedálnych lístkoch sa majú alergény uvádzať po novom
17.07.2015 Bratislava
Bratislava 17. júla (TASR) - Jedálne lístky, ktorým budú dominovať údaje o alergénoch v jedlách - takáto situácia môže podľa Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR nastať v slovenských reštauráciách. Dôvodom je podľa generálneho sekretára zväzu Mareka Harbuľáka najnovšie usmernenie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).
Úradu sa totiž podľa zväzu nepáči súčasné číselné uvádzanie alergénov pri jedlách. V usmernení, ktoré poslal koncom mája svojim regionálnym úradom žiada, aby boli všetky alergény uvedené v zátvorke priamo za názvom pokrmu. S týmto sa ale Zväz hotelov a reštaurácií nestotožňuje. "Ľahko sa tak môže stať, že zoznam alergénov bude dlhší ako samotný názov jedla," upozornil Harbuľák.
Zväz sa preto obrátil na Úrad verejného zdravotníctva s výzvou. V nej upresňuje, že takýto postup nie je v súlade s platným právnym poriadkom na Slovensku a zároveň vyzýva na odbornú diskusiu na túto tému. V rámci nej by sa podľa Harbuľáka mohli ustáliť povinnosti pre stravovacie zariadenia pri označovaní alergénov. Inšpiráciou môže byť podľa neho prax okolitých krajín, aby prevádzkam zbytočne nevznikali povinnosti, ktoré sú nad rámec európskych pravidiel.
Na Slovensku bolo pritom povinné uvádzanie informácií o alergénoch v jedálnych lístkoch zavedené v roku 2012. V praxi sa ustálilo označovanie alergénov číselne za jedlom, keďže spotrebiteľ má k dispozícii v rámci jedálneho lístka vysvetlivky a zoznam alergénov podľa ich číselného označenia.
Napríklad stravovacie zariadenia v Rakúsku a predovšetkým ich zamestnanci majú podľa ZHR SR povinnosť poskytnúť hosťom informácie o prítomnosti alergénov v jedlách, ktoré ponúkajú. K dispozícii musia mať prevádzky minimálne jeden ponukový lístok, v ktorom sú uvedené alergény obsiahnuté v jednotlivých jedlách. Zároveň pri jedle, ktoré vo svojom názve obsahuje názov prítomného alergénu, napríklad zelerový šalát, ktorý obsahuje zeler, nemusí byť tento alergén podľa zväzu osobitne označený pri samotnom jedle.
V Českej republike je podobne podľa zväzu bežnou praxou informácia na jedálnom alebo inom ponukovom lístku, podľa ktorej hosť získa údaje o prítomných alergénoch v jednotlivých jedlách od obsluhujúceho personálu. Dobrým zvykom je aj minimálne jeden jedálny lístok alebo ponukový lístok s informáciami o prítomnosti alergénov v jedlách, ktorý je v prevádzke k dispozícii na vyžiadanie.
"Bežná prax v iných krajinách teda ukazuje, že existujú oveľa jednoduchšie spôsoby, ako sa dajú vysvetliť a realizovať nariadenia EÚ v bežnom živote. A to bez potreby vytvárania zbytočnej byrokracie, ktorá je už aj tak nad kapacity a možnosti mikro a malých podnikov," dodal Harbuľák. Práve takéto podniky sú podľa neho najviac zastúpené v sektore stravovacích služieb. "Nezmyselnými povinnosťami nad rámec toho, čo prikazujú nariadenia EÚ, sa vytvára priestor na nezmyselné sankcionovanie podnikateľov," opísal.
Úradu sa totiž podľa zväzu nepáči súčasné číselné uvádzanie alergénov pri jedlách. V usmernení, ktoré poslal koncom mája svojim regionálnym úradom žiada, aby boli všetky alergény uvedené v zátvorke priamo za názvom pokrmu. S týmto sa ale Zväz hotelov a reštaurácií nestotožňuje. "Ľahko sa tak môže stať, že zoznam alergénov bude dlhší ako samotný názov jedla," upozornil Harbuľák.
Zväz sa preto obrátil na Úrad verejného zdravotníctva s výzvou. V nej upresňuje, že takýto postup nie je v súlade s platným právnym poriadkom na Slovensku a zároveň vyzýva na odbornú diskusiu na túto tému. V rámci nej by sa podľa Harbuľáka mohli ustáliť povinnosti pre stravovacie zariadenia pri označovaní alergénov. Inšpiráciou môže byť podľa neho prax okolitých krajín, aby prevádzkam zbytočne nevznikali povinnosti, ktoré sú nad rámec európskych pravidiel.
Na Slovensku bolo pritom povinné uvádzanie informácií o alergénoch v jedálnych lístkoch zavedené v roku 2012. V praxi sa ustálilo označovanie alergénov číselne za jedlom, keďže spotrebiteľ má k dispozícii v rámci jedálneho lístka vysvetlivky a zoznam alergénov podľa ich číselného označenia.
Napríklad stravovacie zariadenia v Rakúsku a predovšetkým ich zamestnanci majú podľa ZHR SR povinnosť poskytnúť hosťom informácie o prítomnosti alergénov v jedlách, ktoré ponúkajú. K dispozícii musia mať prevádzky minimálne jeden ponukový lístok, v ktorom sú uvedené alergény obsiahnuté v jednotlivých jedlách. Zároveň pri jedle, ktoré vo svojom názve obsahuje názov prítomného alergénu, napríklad zelerový šalát, ktorý obsahuje zeler, nemusí byť tento alergén podľa zväzu osobitne označený pri samotnom jedle.
V Českej republike je podobne podľa zväzu bežnou praxou informácia na jedálnom alebo inom ponukovom lístku, podľa ktorej hosť získa údaje o prítomných alergénoch v jednotlivých jedlách od obsluhujúceho personálu. Dobrým zvykom je aj minimálne jeden jedálny lístok alebo ponukový lístok s informáciami o prítomnosti alergénov v jedlách, ktorý je v prevádzke k dispozícii na vyžiadanie.
"Bežná prax v iných krajinách teda ukazuje, že existujú oveľa jednoduchšie spôsoby, ako sa dajú vysvetliť a realizovať nariadenia EÚ v bežnom živote. A to bez potreby vytvárania zbytočnej byrokracie, ktorá je už aj tak nad kapacity a možnosti mikro a malých podnikov," dodal Harbuľák. Práve takéto podniky sú podľa neho najviac zastúpené v sektore stravovacích služieb. "Nezmyselnými povinnosťami nad rámec toho, čo prikazujú nariadenia EÚ, sa vytvára priestor na nezmyselné sankcionovanie podnikateľov," opísal.
0
www.ZIVOTPO.sk
